Jubilejný fond na obranu štátu
Po nástupe národných socialistov (nacistov) k moci v januári 1933 sa zvýšilo priame vojenské ohrozenie Československej republiky (ČSR). Hitler sa od začiatku svojej politickej dráhy netajil, že Československo považuje za umelý výtvor víťazných veľmocí Dohody a priamy produkt versailleského mierového systému, ktorý musí zaniknúť. Proti ČSR nacisti aktivizovali aj početnú miestnu nemeckú menšinu.
Vo zvýšenom vojenskom ohrození zo strany nacistického Nemecka reagovalo Československo zvýšenými nákladmi na zbrojenie a obranu, ktoré sa od roku 1933 do roku 1938 zdvojnásobili. Okrem štátneho rozpočtu sa hľadali aj ďalšie doplnkové zdroje financií na tieto účely a ciele (budovanie pohraničných opevnení, uniformovanie a výzbroj Národnej gardy, technické vybavenie a výcvik Civilnej protivzdušnej obrany). Jednou z foriem angažovanej vlasteneckej podpory sa stali pôžičky a dobrovoľné dary právnických a fyzických osôb.
Poslednou akciou tohto druhu sa po zostrení tzv. Sudetskej krízy a anšluse Rakúska stal Jubilejný fond na obranu štátu. Najaktívnejšími prispievateľmi tejto patriotickej finančnej zbierky sa stali od júla 1938 štátni úradníci a zamestnanci štátnych alebo štátom subvencovaných inštitúcií. Do akcie sa aktívne zapojili aj zamestnanci Štátneho východoslovenského múzea na čele so svojim riaditeľom Dr. Josefom Polákom, ktorý mesačne prispel za august a september 150 Korún československých (Kč) a za každý z nasledujúcich dvoch mesiacov (október a november 1938) sumu navýšil na 250 Kč. Keďže riaditeľ Josef Polák opustil Košice ešte pred príchodom maďarskej okupačnej armády (10. – 11.november 1938), je zrejmé, že svoj finančný príspevok vyplatil ešte v októbri 1938.
Napriek finančnej angažovanovanosti vlasteneckých občanov sa ich snahy o záchranu územnej integrity ČSR ukázali márnymi. Fašistické Taliansko a nacistické Nemecko zlikvidovali za asistencie západných veľmocí (Francúzsko a Veľká Británia) prostredníctvom Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže na jeseň 1938 československý ostrov slobody a pripravili tak cestu nacistickej vojenskej agresii nasledujúcich rokov.
(autor: V. K.)