V novembri 1938 pripadli Košice na základe Viedenskej arbitráže Maďarskému kráľovstvu a Východoslovenské múzeum bolo premenované na Hornouhorské Rákocziho múzeum (Felsőmagyarországi Rákoczi múzeum). Od roku 1941 bolo Maďarsko spojencom nacistického Nemecka a bolo tak vo vojnovom stave nielen so Sovietskym zväzom, ale so všetkými štátmi protihitlerovskej koalície.

Množiace sa spojenecké bombardovania Maďarska, no predovšetkým druhé veľké bombardovanie Košíc v lete 1943, prinútilo maďarský Štátny výbor na ochranu umeleckých pamiatok uvažovať o zabezpečení najvzácnejších košických muzeálnych umelecko-historických zbierok. Do tohto projektu boli zahrnuté aj mobiliáre košických chrámov a kostolov.

Po dlhšom výbere adekvátnych podzemných priestorov, odolných voči bombardovaniu, bol za najvhodnejší vybraný rozsiahly komplex skalných a murovaných pivníc pri kaštieli v obci Hejce. Kaštieľ bol vlastníctvom a letným sídlom košických biskupov. Prevoz sa začal v druhej polovici roku 1943 na 46 konských povozoch s odôvodnením, že takáto preprava nebudí toľko pozornosti, ako špeciálny osobitný železničný ešalón. Na vozy bolo naložených 86 debien, v ktorých bolo veľmi neodborne zabalených viac ako 4 000 predmetov, medzi ktorými bol aj hlavný oltár z Dómu sv. Alžbety a najcennejšie liturgické predmety z drahých kovov.

Predmety boli údajne strážené maďarskými vojakmi a poľným žandárstvom až do príchodu Červenej armády i v nasledujúcich mesiacoch, no napriek tomu „sa stratilo“ 10 debien. Návrat predmetov sa plánoval už na jar 1945, no pre obštrukcie z maďarskej strany sa skončil až v októbri 1946. Tieto prevozy neodborne zabalených umeleckých diel mali za následok ich početné a rozsiahle poškodenia, ktoré si vyžiadali neskoršiu dlhoročnú reštaurátorskú starostlivosť.

Na fotografii: Vybrané zbierkové predmety zhromaždené vo foajé muzeálnej budovy pred ich evakuáciou do biskupských pivníc v obci Hejce v roku 1943.

(autor: V. K.)