Relikviárové skrinky

1670 – 1700, Uhorsko (Spišská Kapitula)

 

Relikviárové skrinky boli súčasťou hlavného oltára Katedrály sv. Martina v Spišskej Kapitule, ktorý bol rozobratý v rokoch 1873 – 1889 počas puristickej regotizačnej rekonštrukcie. Slúžili na uloženie relikvií, teda pozostatkov, alebo iných predmetov patriacich svätcom. Od raného stredoveku sa stalo predpisom, že oltár v kostole musí obsahovať relikvie. Uctievanie relikvií niekedy skĺzlo aj k nezdravému kultu a pripisovali sa im nadprirodzené sily a záruku nebeskej ochrany. 

Spišská Kapitula je sídlom spišského biskupstva a v roku 1993 bola zapísaná spolu s niekoľkými okolitými pamiatkami do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Jej dejiny siahajú do stredoveku a sú spojené so založením Spišského prepošstva koncom 12. storočia uhorskými kráľmi. Prepošstvo malo venovať, v rámci Ostrihomskej diecézy, duchovnej službe nemeckým kolonistom – spišským Sasom. Súčasťou komplexu je viacero cirkevných i hospodárskych budov, dominantou je však románsko-gotická Katedrála sv. Martina. Jej románska časť bola postavená v 13. storočí, v súčasnej dobe zadná časť kostola s emporou a 2 vežami. Presbytérium bolo prebudované v rokoch 1462 – 1478 v gotickom štýle. Inventár kostola prešiel taktiež viacerými zmenami. Gotické oltáre boli v 17. a 18. barokizované a v rokoch 1873 – 1889 v rámci puristickej regotizácie boli odstránené barokové časti oltárov, ktoré sa dostali do zbierok Východoslovenského múzea v Košiciach a Maďarského národného múzea v Budapešti.