Východoslovenské múzeum v Košiciach patrí k najstarším a najvýznamnejším múzeám na Slovensku. Iniciátorom myšlienky založiť inštitúciu, ktorá by sa starala o záchranu pamiatok z Košíc a okolia, bol Imrich Henszlmann. Tento košický rodák, pôvodným vzdelaním lekár, zakladateľ umeleckej histórie v Uhorsku, špecifikoval túto požiadavku na putovnej konferencii lekárov, ktorá sa konala v Košiciach a v Prešove. Jeho úmysel sa stal skutočnosťou v roku 1872, keď z iniciatívy bratov Klimkovičovcov a I. Myszkovského sa podarilo založiť Hornouhorský muzeálny spolok v Košiciach. I. Henszlmann zomrel v roku 1888 a múzeu zanechal svoje zbierky – vyše 3000 kusov výtvarných diel, knižnicu, korešpondenciu a rukopisy, ako aj ďalšiu pozostalosť. Táto zbierka sa stala jedným zo základov zbierkových fondov múzea.

Počas takmer 150-ročnej existencie prešlo Východoslovenské múzeum viacerými priaznivými i menej priaznivými obdobiami. Múzeum viackrát menilo svoje sídlo a svojich zriaďovateľov.K najvýznamnejším osobnostiam, ktoré tvorili dejiny múzea patrili: Vojtech Klimkovič – prvý riaditeľ Hornouhorského múzea, Jozef Mihalik – prvý profesionálny múzejník, dr. Josef Polák – veľká osobnosť kultúry a múzejníctva medzivojnového obdobia, Alexander Mihalik – riaditeľ v časoch 2. svetovej vojny a ďalší odborníci akými boli: Eugen Sabol, Ján Pástor, Emil Petách, Ľudovít Neufeld, Aristíd Mošanský, Michal Markuš, Vavro Cselényi …

Východoslovenské múzeum v Košiciach má tri odborné odbory – prírodovedný odbor, historický odbor a umelecko-historický odbor. Od roku 1960 vydáva prírodovedný zborník Natura Carpatica a od roku 1969 spoločenskovedný zborník Historica Carpatica. V súčasnosti spravuje vyše 500 000 predmetov, výber z ktorých predstavuje v piatich stálych tematických expozíciách. Od roku 2002 je akreditovaným vedecko-výskumným pracoviskom a v tom istom roku mu bola udelená Cena mesta Košice. V roku 2018 získalo múzeum ocenenie Múzeum roka 2017, ktoré udeľuje Ministerstvo kultúry SR a cenu revue Pamiatky a múzeá Výstava roka 2017.

Ostrovy kultúry – Otvorené zóny

Základné informácie o projekte Historickej účelovej budovy Východoslovenského múzea: Otvorená zóna 1

ostrov_kultury_oz1

Základné informácie o projekte v Uličke remesiel a v Katovej bašte: Otvorená zóna 7

ostrov_kultury_oz7 (4)

Knižnica Východoslovenského múzea

Vznik a vývoj knižničného fondu je úzko spätý so vznikom a vývojom muzeálnej knižnice Východoslovenského múzea. So zbierkovým materiálom múzea sa od roku 1872 súčasne zhromažďovali aj knihy, ktoré sa stali základom fondu. K napomáhaniu organizácie knižnice prvýkrát vyzval svojich čitateľov 1.1 1873 Kaschauer Zeitung a Hornouhorský muzeálny spolok k tomu vydal 11.1. 1873 vyhlásenie, v ktorom sa podujal vytvoriť verejnú knižnicu. Na základe tohto vyhlásenia získala knižnica niekoľko sto zväzkov kníh výlučne z darov a odkazov. Najvzácnejšími darmi knižnicu obohatili bratia Klimkovičovci, Jozef Loósz, Dr.Gejza Horváth, plukovník Karol Rothauscher a košický rodák Dr. Imrich Henszlmann, ktorý v testamente zanechal Hornouhorskému múzeu aj svoju knižnicu pozostávajúcu z 523 zväzkov. V roku 1911 pribudlo ďalších 4000 zväzkov z pozostalosti Jozefa Pukyho a mnohých ďalších.

V čase prvej svetovej vojny knižnica stagnovala, prírastky takmer neboli. Mesto na základe požiadaviek verejnosti v roku 1923 pristúpilo k zriadeniu novej mestskej knižnice, ktorej základný fond vznikol presunutím fondu knižnice bývalej Právnickej akadémie – 33 000 zväzkov a v tom istom roku najprv 20 000 zväzkov a neskôr v roku 1940 ďalších 50 000 zväzkov muzeálnej knižnice. Pre knižnicu to znamenal zásadný obrat, prestala plniť funkciu verejnej knižnice a svojim charakterom sa stala odbornou muzeálnou knižnicou.

Po druhej svetovej vojne časť knižničného fondu odovzdaného Mestskej verejnej knižnici bola prevzatá späť do knižnice múzea. Tento fond bol postupne roztriedený a spracovaný, časť fondu však bola zničená častým sťahovaním a vojnovými udalosťami. V rokoch 1962-63 vedenie Východoslovenského múzea s prihliadnutím na nedostatok priestorov rozhodlo, že radenie knižničného fondu bude podľa inventárneho prírastkového čísla a nie podľa odborov, ako tomu bolo dovtedy. Zároveň sa rozhodlo o vyhotovení lístkového katalógu predmetového podľa vedných odborov.

Ako už vyplýva z charakteru činnosti múzea z celkového fondu knižnice je vyčlenených 1191 knižničných jednotiek zbierkového charakteru .Celková skladba knižničného zbierkového fondu je nevyhranená, z väčšej časti je fond regionálneho charakteru a z časti sa približuje vedecko-odbornému charakteru múzea. Bežný knižničný fond obsahuje približne 60 000 knižničných jednotiek. Ich počet sa priebežne dopĺňa najmä výmenou, ďalej darmi a kúpou. Fond slúži pracovníkom Východoslovenského múzea pri ich vedeckovýskumnej činnosti, no je prístupný i verejnosti, po splnení istých podmienok.

Pred vstupom do knižnice je potrebné zaslať písomnú žiadosť na riaditeľstvo VSM pre umožnenie vstupu, uviesť v nej požadovanú bibliografiu a približný termín návštevy. Výpožičky sú výlučne prezenčné, v študovni knižnice.